Bratislavský pomocný biskup Mons. prof. ThDr. Jozef Haľko, PhD. pripravil na 14 posledných dní veľkého pôstu krížovú cestu miestami v Bratislave, ktoré symbolizujú jednotlivé zastavenia. Ako symbol pre 2. zastavenie si vybral seniorské zariadenie Dom tretieho veku v Petržalke (je na titulnej fotografii) a tu je jeho zamyslenie o krížovej ceste seniorov. Nech je inšpiráciou a povzbudením pre nás seniorov aj pre tých mladších.
2. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia.
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
Druhé zastavenie je o prijatí kríža. Prijať kríž znamená nielen ho niesť, nielen ho prijať ako niečo nanútené, ale prijať, akceptovať, že kríž, ktorý sme prijali, má zmysel. Ježiš nás učí prijatím kríža prijať zmysel našich každodenných krížov. Nesenie kríža možno zapojiť do Ježišovej krížovej cesty a spolu s ním a v jeho duchu mu dať výkupnú hodnotu. Každý jeden životný kríž môžem slovami “Pane, ja ti To obetujem“, premeniť na modlitbu, na obetu, na vzťah.
Svojou osobitnou krížovou cestou v týchto dňoch prechádzajú naši seniori. Na Slovensku žije viac ako 905 000 seniorov, z nich 20 000 žije v domovoch seniorov. Jeden z nich je Dom tretieho veku v bratislavskej Petržalke, kde žije viac ako 260 mužov a žien v seniorskom veku. Tento dom, kde žije komunita seniorov, nech je dnes symbolom druhého zastavenia tohtoročnej krížovej cesty.
Krížom seniorov, ktorý prichádza plynutím času, je dlhovekosť a s dlhovekosťou možno slabosť, možno dezorientácia, možno opustenosť, možno slabšie kontakty s okolím. V pandémii k tomu ešte pribudlo neustále zdôrazňovanie, že sú najviac ohrozená skupina, a predsa si museli vypočuť aj to, že s očkovaním treba počkať, lebo sú ekonomicky už neaktívni. To sú bolesti, väčšie ako tie telesné, lebo bolesť v kostiach a bolesti vo vzťahoch nie je to isté. Pocit odmietania, pocit vytesňovania na okraj je veľká bolesť. Ježiš stojí pri vás, milí seniori, a chce vás naučiť, chce vám ponúknuť, ako sa prijíma a nesie kríž.
Poznám viacerých seniorov žijúcich v domoch seniorov. A vyslovujem im obdiv, že pomocou viery, modlitby, osobného vzťahu k Ježišovi Kristovi a Panne Márii dokážu kríže svojej staroby a bolesti, ktoré sú s tým spojené, premeniť na niečo zmysluplné – premeniť to na obetu. Pohľad na týchto seniorov je pozvaním, že prijať kríž znamená dať mu zmysel. Vo Svätom písme, v Novom zákone, nesú kríž svojej staroby Simeon a Anna, obidvaja v modlitbe, obidvaja obohacujúci svoje okolie svojou nenahraditeľnou životnou skúsenosťou, múdrosťou, otvorenosťou pre niečo nové a veľké. Obaja dokázali rozpoznať Ježiša ako naplnenie svojich dní, ako naplnenie svojich túžob. „Teraz prepustíš Pane svojho služobníka“, hovorí Simeon. Vyslovujem úctu, obdiv a posielam požehnanie seniorom, ktorí zo svojej staroby urobili poklad pre svoje okolie práve tým, ako ju znášajú, ako ju obetujú, ako preklenujú toto náročné obdobie svojho života.
Na tomto zastavení pozývam všetkých seniorov, aby prijali svoj kríž, aby vnorili kríže svojej staroby do Ježišovho kríža neseného s vykupiteľskou láskou, aby vedeli pri nesení kríža vysloviť slová Otčenáša: nech sa stane tvoja vôľa, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi. Seniorov mnohokrát veľmi nevidieť, a predsa sú to ich modlitby, ich obety, ich každodenné rozhodnutia niesť ďalej kríž, ktoré nám vyprosujú – získavajú mnoho milostí. To je tajomstvo medzi seniorom, ktorý trpí a ktorý svoje utrpenie odovzdáva Bohu, nesúc a prijímajúc svoj kríž tak ako ho prijal Pán Ježiš.
Vďaka vám, milí seniori, za vaše svedectvo, pre tých, ktorí majú možno 20 – 30 rokov, ale sú duchovne zostarnutí, a vy milí seniori ste mnohokrát duchom mladí, lebo máte elán znášať životné ťažkosti. Keď tlačíte vozík, idete o paličke alebo na vozíku – to je vaša katedra, z ktorej učíte spoločnosť, že to nevzdávate a že spolu s Ježišom Kristom nesiete svoj kríž ako niečo, čo dvíhate k nebu ako obetu. Vďaka vám za to, že z toho, čo je nevyhnutné, lebo zostarnúť je logickým dôsledkom postupujúceho času, z tohto nevyhnutného ste mnohí z vás s vnútornou slobodou spravili dar pre svoje okolie, pre nás všetkých.
Ak tieto slová čítajú synovia a dcéry starých rodičov, vnuci a vnučky, azda pravnuci a pravnučky, pozývam vás myslieť veľmi na nich – na našich seniorov. Aby nikdy nemohli mať pocit, že sú opustení, nechcení, nepotrební, ekonomicky nečinní. Vo všetkých kultúrach, a vrchovate aj v Svätom písme, jedna z nevyhnutných podmienok záchrany civilizácie je úcta k rodičom, úcta k starým rodičom, úcta k starším. To sa premieta do celej spoločnosti: všímať si, že niekto nesie kríž svojej dlhovekosti, kríž svojej staroby. Riešením nie je eutanázia, riešením je láskyplné objatie. Za každým z 905 tisíc seniorov je konkrétny osud konkrétneho človeka. Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, za skúsenosť týchto ľudí, ktorou nás obohacujú, za vytrvalosť týchto ľudí, ktorou nás mladších učia, ako máme niesť svoje kríže. Ďakujeme ti, Pane, za to s akou trpezlivosťou mnohokrát znášajú svoje utrpenie. Ich utrpenie je výzva, aby sme vykročili zo seba, aby sme vykročili k nim. Panna Mária, Matka Božia, daj nám empatiu, vyprosuj nám lásku, pozornosť, dobroprajnosť, všímavosť voči tým, ktorí nesú kríž svojej dlhovekosti.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
Prednesené 20. marca 2021.
Záznam meditácie je na https://www.facebook.com/jozef.halko.biskup/videos/3809262089159587