Exkurzia klubu Matice slovenskej Bratislava-Dúbravka 14. apríla 2016
Nádherný príklad aktívnej starostlivosti o seniorov a až závideniahodný spôsob medzigeneračnej spolupráce dlhoročne poskytuje klub Matice slovenskej v Bratislave-Dúbravke. Pod vedením pani Kvetky Slyškovej a jej zástupkyne pani Marienky Slávikovej sa každý mesiac v roku pripravujú rôzne akcie ‒ od výletov, exkurzií, horskej turistiky, cez neodmysliteľnú organizáciu a prítomnosť na oslavách výročí významných slovenských historických udalostí, významných slovenských osobností a dejateľov. Nezabúda sa na pripomínanie si národných zvykov a slávností, aktívnu účasť v rôznych speváckych a tanečných súboroch, rovnako ako ani na účasť v rôznych krúžkoch zdokonaľovania si motorických zručností. Takmer všetky tieto akcie sú obohatené o kvíz ‒ je to neuveriteľné, ale táto bývalá pani učiteľka a pani riaditeľka ZŠ nevynechá ani jednu príležitosť, aby si nepreverila pozornosť zúčastnených ‒ pre teenagerov je to neznámkovaná a navyše odmenami ohodnotená písomka, pre seniorov vítaný memory test: na počudovanie, všetci sa tomu tešia, všetci majú z toho radosť.
Dokonca i ja som si začala lámať hlavu, keď v autobuse, cestou domov z exkurzie, ktorá sa konala pri príležitosti stého výročia úmrtia Svetozára Hurbana Vajanského padla otázka: Napíšte aspoň jedno dielo Jozefa Miloslava Hurbana a aspoň jedno dielo Svetozára Hurbana Vajanského. „Naozaj sa v rámci
prednášky o Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom hovorilo aj o dielach Jozefa Miloslava Hurbana?“ Nevedela som si spomenúť. „Asi som nedávala dobrý pozor, urobila som si chabé poznámky a navyše tá moja pamäť, tú radšej ani nespomínam…“ uzavrela som svoj vnútorný monológ. Avšak pri vyhodnocovaní kvízu som si s úľavou vydýchla. Okrem pani učiteliek si takmer nikto nespomenul na diela Jozefa Miloslava Hurbana. Čo je síce smutné, ale… prednášku sme mali iba o Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom.
Aj Vám sa to trošku pletie, milí seniori? Veru, veru, vedomosti si treba stále znovu obnovovať. A na oprašovanie nánosov zabúdania a vyrývanie nových brázd v pamäti mladých i starších, na to je pani Kvetka Slyšková ako stvorená. Overila som si to znovu na tejto exkurzii do Hlbokého, Sobotišťa a Smrdákov.
Prednášku sme mali v Pamätnej izbe Jozefa Miloslava Hurbana. (Radšej ani nejdem spomínať pravé meno Svetozára Hurbana Vajanského, ktoré znie Svetozár Miloslav Hurban, lebo potom by sme sa z toho, my postarší, možno už vôbec nevymotali).
Svetozár Hurban Vajanský, slovenský spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik sa narodil 16. 1. 1847 na fare v Hlbokom (obr. č. 1 a 4), ako najstarší syn Jozefa Miloslava Hurbana a jeho manželky Aničky Jurkovičovej. (Ľ. Štúr vraj nikdy nevedel odpustiť J. M. Hurbanovi, že sa oženil a zradil tak národnú vec ‒ boj za samourčenie slovenského národa). Avšak Svetozár nezostal slovenskému národu nič dlžný a ako správny syn veľkého slovenského dejateľa pokračoval v otcových šľapajách a celý svoj život sa snažil o rozplameňovanie a povznesenie slovenského národa. Zomrel 17. 8. 1916 v Martine, kde je aj pochovaný.
Keďže však do Martina je ďaleko (seniori toľko nevládzu a žiaci išli na druhý deň do školy), boli sme si pozrieť a uctiť mohylu Jozefa Miloslava Hurbana (veď je to všetko v rodine), ktorá je umiestnená v Hlbokom na čestnom mieste uprostred cintorína. Predsedníčka klubu MS Ba-Dúbravka pani Kvetka Slyšková položila kyticu kvetov na hrob a spoločne sme si zaspievali pesničku Kto za pravdu horí v svätej obeti.
Z Hlbokého viedla naša cesta do Sobotišťa, kde sme si boli pozrieť Družstevné múzeum Samuela Jurkoviča.
Samuel Jurkovič bol priekopníkom družstevného hnutia na Slovensku a pod jeho vedením bol založený Gazdovký spolok, jedna z prvých družstevných organizácii v Európe.
Po prednáške o slovenskom družstevníctve, o jeho ťažkom presadzovaní a jeho neskorších úspechoch sme si pozreli dokumentárny film. Nakoľko však dnes už tieto informácie neboli ani aktuálne a ešte ani netvorili úplne zabudnutú históriu, dostalo sa im spravidla takej pozornosti, aká sa venuje rozpracovanému dielu. Mladých to ešte vôbec nezaujímalo a starí si len povzdychli: „Ach, tatam je naša sebestačnosť!“ Keďže však vývoj sa nedá zastaviť, zmierení s vyššou realitou minulosti, prítomnosti aj budúcnosti, ktorá nám pripomína, že človek tu na svete nič nevlastní, odchádzali sme s múzea v dobrej pohode, lebo len o pár metrov ďalej už na nás čakalo obedové menu v príjemnej reštaurácii. Obsluhu, s akou som sa tam stretla, som ešte nezažila nikdy v živote. Neuveriteľná pamäť, rýchlosť a úslužnosť personálu by mohla byť príkladom tých najvyberanejších podnikov.
Tretia zastávka tohto výletu/exkurzie bola oddychovka v kúpeľoch Smrdáky. Rozišli sme sa po neveľkom liečebnom areáli, vo vestibule liečebného domu sme si pobrali reklamné letáky, niektorí si na recepcii nakúpili pohľadnice a niektorí si dokonca našli niečo výhodné na kúpu v malom vetešníctve pri krčme. Najkrajší však bol kúpeľný park, kde sa seniori poprechádzali a kde sa mládež zahrala na super skrývačku.
A poniektorí si robili fotky na pamiatku.:-)
Cestou naspäť sme mali ten už spomínaný kvíz.
Vďaka nemu sme sa ani nenazdali a už nás vítalo predmestie Bratislavy. Touto cestou ďakujem organizátorkám výletu ‒ pani Marienke Slávikovej a pani Kvetke Slyškovej za pekný a hodnotný zážitok. Prajem im v ich práci veľa úspechov a do ďalších dní hlavne veľa síl, zdravia, energie a trpezlivosti, aby sme sa ešte dlho mohli stretávať na takýchto poučných podujatiach.
Za členky Združenia kresťanských seniorov, ktorým bolo umožnené zúčastniť sa na exkurzii ako náhradníčkam na uvoľnené miesta ďakuje
Anna Ševčíková